Rôzne aspekty starnutia

Starnutie je zložitý a nepretržitý proces, ktorý začína narodením a končí smrťou. Je to viacrozmerný proces biologických, psychologických a sociálnych zmien. Vek človeka je zvyčajne určovaný v rokoch a mesiacoch ( Biologický vek je vek osoby vyjadrený v jednotkách (zvyčajne rokoch) od narodenia až k určitému dátumu. ), ale vek má aj ďalšie aspekty:

Osoba, ktorá má podľa biologického veku 57 rokov, sa môže cítiť na 50 rokov ( Psychologický vek je vek, na ktorý sa človek cíti, podľa ktorého koná a správa sa. Je subjektívny a vychádza zo sebahodnotenia. ), mať fyzickú kondíciu ako 45-ročný človek ( Funkčný vek vyjadruje úroveň funkčnej kondície človeka v porovnaní s inými osobami rovnakého biologického veku a pohlavia. ) a správať sa ako 40-ročný ( Sociálny vek odráža kultúrne a spoločenské očakávania správania ľudí v určitom veku. Ide o odhad schopností určitej osoby v spoločenských situáciách v porovnaní s bežnými normami. ).

Zmeny, ku ktorým dochádza s vekom

Ľudia sa s pribúdajúcim vekom menia. Vlastnosti ako múdrosť, strategické myslenie a schopnosť uvažovať sa zvyšujú alebo prvý raz objavia s pribúdajúcim vekom. S vekom pribúdajú aj pracovné skúsenosti a odborné znalosti. Na druhej strane, v dôsledku prirodzeného procesu starnutia dochádza k úbytku niektorých funkčných schopností (najmä fyzických a zmyslových).

Zmeny funkčných schopností podmienené vekom nie sú jednotné, pretože sú ovplyvnené takými rôznymi faktormi ako:

• vystavenie vplyvom prostredia vrátane vystavenia na pracovisku,
• genetická predispozícia k ochoreniam,
• životný štýl (výživa, telesná aktivita, fajčenie a požívanie alkoholu),
• úroveň vzdelania a sociálno-ekonomický postavenie a
• pohlavie.

Znamená to, že medzi osobami rovnakého biologického veku môžu byť výrazné rozdiely vo funkčných schopnostiach